Povinná fotovoltika na budovách: presné dátumy, prahy a čo z toho platí na Slovensku

Najprv to nudné, ale dôležité: nič nové sa neschválilo

Stránka Komisie vyzerá ako čerstvá novinka. Nie je.

Ide o smernicu (EÚ) 2024/1275 — prepracované znenie EPBD (Energy Performance of Buildings Directive, teda smernica o energetickej hospodárnosti budov). Európsky parlament a Rada ju schválili 24. apríla 2024 a účinnosť nadobudla 28. mája 2024. Komisia teraz len vydala vysvetľujúcu stránku s prehľadnou časovou osou.

Čerstvé je niečo iné — termín transpozície. Členské štáty mali smernicu preklopiť do národného práva do 29. mája 2026. Ten termín uplynul.

Na Slovensku ide o novelu zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Vláda ju schválila začiatkom mája 2026 a doručila do Národnej rady ako parlamentnú tlač č. 1325. Návrh prešiel prvým čítaním. V záverečnom hlasovaní o ňom parlament zatiaľ nerozhodol. Navrhovaná účinnosť je 1. november 2026.

Pre teba to znamená jednu vec: dnes stále platí doterajšie znenie zákona a žiadnu z povinností nižšie ti stavebný úrad vymáhať nemôže. To ale nie je dôvod na pokoj. Projekt, ktorý kreslíš dnes, sa bude realizovať v čase, keď už novela účinná bude.

Harmonogram — kto, koľko metrov a od kedy

Smernica formuluje termíny v tvare „do 31. 12." daného roka. V praxi to znamená, že povinnosť dopadá na budovy, ktorých žiadosť o stavebné povolenie príde na úrad od 1. januára nasledujúceho roka. Píšem to preto v podobe, v akej si to zapamätáš.

Nové budovy

• Od 1. 1. 2027 — nové verejné budovy a nové nebytové budovy s úžitkovou plochou nad 250 m².
• Od 1. 1. 2030 — všetky nové bytové budovy vrátane rodinných domov, a nové zastrešené parkoviská fyzicky susediace s budovou.

Existujúce budovy

• Od 1. 1. 2028 — existujúce verejné budovy nad 2 000 m².
• Od 1. 1. 2028 — existujúce nebytové budovy nad 500 m², ale len ak na nich prebieha významná obnova alebo iný zásah vyžadujúci povolenie — typicky práce na streche alebo výmena technického systému budovy.
• Od 1. 1. 2029 — existujúce verejné budovy nad 750 m².
• Od 1. 1. 2031 — existujúce verejné budovy nad 250 m².

Štát alebo obec si vlastnú podmienku pridať môžu — napríklad ako kritérium pre dotáciu na obnovu. To je ale iný mechanizmus a treba ho sledovať v podmienkach konkrétnej výzvy, nie v smernici.

Sociálne bývanie sa posudzuje ako bežná bytová budova: nová stavba od roku 2030, existujúca bez povinnosti.

Povinnosť, ktorú väčšina prehliada — a vyplýva zo smernice už dnes

Toto je časť, ktorú v diskusiách o „povinných paneloch" nikto nespomína.

Smernica hovorí, že všetky nové budovy musia byť navrhnuté tak, aby optimalizovali potenciál výroby solárnej energie. Bez prahu plochy. Bez rozdielu, či ide o sklad, školu alebo rodinný dom. Týka sa to budov, ktorých žiadosť o stavebné povolenie je podaná po 29. máji 2026.

Nie je to povinnosť panely osadiť. Je to povinnosť navrhnúť dom tak, aby sa dali doplniť neskôr — bez zásahu do konštrukcie.

Komisia menuje tri veci: nosnosť konštrukcie pre dodatočnú hmotnosť, orientáciu budovy, návrh strechy a fasády.

V praxi to znamená, že keď dom postavíš o tri roky a pre fotovoltiku sa rozhodneš o ďalších päť, nemal by si vtedy zisťovať, že krokvy sú nadimenzované presne na sneh a nič viac, že nemáš kade viesť káble zo strechy a že v rozvádzači nie je voľné miesto.

Zdôrazňujem: slovenský zákon toto zatiaľ nevymáha, lebo novela nie je účinná. Smernica však platí a novela s touto požiadavkou počíta.

Klauzula, na ktorej všetko stojí: „technicky a ekonomicky vhodné"

Toto je najdôležitejšia veta celej solárnej časti EPBD a zároveň najmenej citovaná.

Povinnosť neplatí plošne na každú budovu v danej kategórii. Platí tam, kde je inštalácia technicky a ekonomicky vhodná a realizovateľná. Konkrétne kritériá si stanoví každý členský štát sám.

Smernica menuje príklady toho, čo sa má posúdiť: technický a ekonomický potenciál solárnej inštalácie na konkrétnej budove a schopnosť konštrukcie uniesť dodatočné zaťaženie.

Prakticky to znamená, že o tom, koľko budov na Slovensku bude reálne musieť mať panely, nerozhoduje Brusel, ale slovenská vykonávacia úprava. Zatienená strecha orientovaná na sever, pamiatkovo chránený objekt, krov na hranici únosnosti — to všetko sú dôvody, ktoré môžu povinnosť vylúčiť. Ale len vtedy, ak to niekto posúdi a zdokumentuje.

Dôsledok pre teba: keď novela prejde, nesleduj len samotný zákon, ale hlavne vykonávaciu vyhlášku a národné kritériá vhodnosti. Práve tam bude napísané, či tvoja strecha pod povinnosť spadá a čím to preukážeš.

Čo má obsahovať projekt už dnes — praktický zoznam

Toto sú body, ktoré pri novom dome prechádzam s klientom aj vtedy, keď fotovoltiku hneď neplánuje. Stoja hodiny práce navyše, nie desiatky tisíc eur — a niektoré z nich sa po dokončení stavby už spraviť nedajú.

• Statika strechy. Nadimenzovať krov aj na dodatočné zaťaženie panelmi a ich kotvením, nie len na sneh a vietor.
• Orientácia a sklon. Juh dáva najvyššiu ročnú výrobu. Východ–západ dáva nižší ročný súčet, ale výrobu rozloženú do rána a podvečera — teda bližšie k tomu, kedy domácnosť reálne spotrebúva. Pri dome bez batérie to nie je horšia voľba.
• Kotviaci systém dohodnutý vopred. Pri falcovanej plechovej alebo skladanej krytine sa spôsob kotvenia rieši s klampiarom ešte pred montážou krytiny. Dodatočné vŕtanie do hotovej strechy je najčastejší zdroj zatekania.
• Trasa káblov a miesto pre technológiu. Chránička zo strechy do technickej miestnosti, priestor pre menič a prípadne batériu, vetranie tohto priestoru. Batéria má vlastné požiadavky na teplotu a odstupy.
• Rezerva v rozvádzači. Voľné miesto na istenie a odpojovač. Lacné teraz, otravné potom.
• Tienenie. Komín, vikier, vzrastlý strom na juh od domu. Panel v čiastočnom tieni ťahá výkon celého reťazca dolu — preto sa tienenie rieši v návrhu, nie po montáži.
• Načasovanie pri obnove. Ak plánuješ obnovu strechy, urob obe veci naraz. Lešenie postavíš raz a krytinu neotváraš dvakrát.

Čo väčšina robí — a čo funguje lepšie

Bežný postup vyzerá takto: dom sa postaví, o pár rokov príde dotačná výzva alebo vyššia faktúra za elektrinu, zavolá sa montážna firma a panely sa osadia na to, čo tam je.

Výsledok poznáš — kotvenie do hotovej krytiny, kábel vedený po fasáde, menič v miestnosti, kde nemal byť, a statik, ktorý po fakte krúti hlavou.

Čo funguje lepšie: riešiť fotovoltiku ako súčasť projektu, aj keď sa bude realizovať o päť rokov. Nie preto, že to prikazuje smernica — ale preto, že cena tejto prípravy je v štádiu projektu takmer nulová a po dokončení stavby rastie rádovo.

Smernica túto logiku len právne dobehla.

Zhrnutie a jeden ďalší krok

Harmonogram povinnej fotovoltiky nie je nový a začína pri verejných a nebytových budovách, nie pri rodinných domoch. Nové bytové budovy prídu na rad od roku 2030 a existujúce rodinné domy povinnosť zo smernice nemajú vôbec. Slovenská novela zákona 555/2005 zatiaľ schválená nie je, takže dnes ťa k ničomu nenúti.

Povinnosť navrhovať nové budovy pripravené na solár ale zo smernice vyplýva už teraz — a je to presne ten typ požiadavky, ktorý splníš ceruzkou nad projektom a po kolaudácii ho už nedobehneš.

Ak práve pripravuješ projekt nového domu: prejdi si s projektantom sedem bodov vyššie a nechaj si ich zapísať do technickej správy. Aj keby si panely nikdy nedal, stratíš tým jedno popoludnie. Keď ich raz dáš, ušetríš si zásah do hotovej strechy.

Zdroje