Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov: čo znamená pre dom, ktorý navrhuješ dnes

Čo parlament schválil a od kedy to platí

Novela zákona č. 555/2005 Z. z. (parlamentná tlač 1325, predkladateľ Ministerstvo dopravy SR) preberá do slovenského práva európsku smernicu (EÚ) 2024/1275. Poznáš ju pod skratkou EPBD — smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Parlament ju schválil v treťom čítaní 15. septembra. Schválené znenie hovorí jasne: zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2027. Novela zároveň mení aj zákon o správcoch bytových domov.

Čo zavádza, v skratke:

• nový pojem budova s nulovými emisiami a novú stupnicu energetických tried A0 až F,
• výpočet uhlíkovej stopy budovy počas celého životného cyklu,
• pasport obnovy budovy,
• povinnosti pre solárne zariadenia a prípravu na nabíjanie elektromobilov pri väčších parkoviskách.

Pre teba to znamená jednoduchú vec. Dom, ktorý navrhuješ dnes, sa bude dokončovať okolo roku 2028 až 2030 a bude stáť ďalších šesťdesiat rokov. Ak ho raz budeš predávať, energetický certifikát mu vystavia už podľa nových pravidiel.

Budova s nulovými emisiami: nejde o hrúbku izolácie

Od roku 2021 musí každá nová budova spĺňať štandard budovy s takmer nulovou potrebou energie — dnešnú triedu A0. Novela ide o krok ďalej a do zákona píše, že nová budova musí byť budovou s nulovými emisiami od 1. 1. 2028, ak ju vlastní verejný subjekt, a od 1. 1. 2030 všetky ostatné, teda aj rodinné domy.

Čo to znamená v číslach? Podľa zákona musí mať takáto budova potrebu primárnej energie najmenej o 10 % nižšiu, než je požiadavka pre dnešnú budovu s takmer nulovou potrebou energie. Energiu má brať z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo v okolí, od energetickej komunity, z účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo zo zdrojov bez uhlíka. A hlavne: na mieste nesmie produkovať žiadne emisie z fosílnych palív.

Najväčšia praktická zmena teda nie je v stene. Je v tom, čím dom kúri. Plynový kotol na pozemku sa s touto definíciou nezmestí. Novela navyše výslovne zakazuje poskytovať akékoľvek finančné stimuly na samostatne stojaci kotol na fosílne palivá.

A jedna povinnosť platí pre každú novú budovu už od januára 2027, bez ohľadu na veľkosť: budova sa musí navrhnúť tak, aby sa optimalizoval jej potenciál výroby energie zo slnka a umožnila sa budúca inštalácia solárnych zariadení.

Pre teba to znamená: ak dnes navrhuješ plynové vykurovanie, lebo „prípojka je pri pozemku“, prehodnoť to. Nie preto, že by ti ho úrad dnes zamietol — ale staviaš dom, ktorý bude o pár rokov pod štandardom novostavby. A čím nižšiu potrebu energie má obálka domu, tým menší zdroj tepla a menšiu fotovoltiku potrebuješ, aby si sa do nového štandardu zmestil.

Uhlíková stopa domu — nové číslo v certifikáte

Toto je časť, o ktorej sa v správach takmer nepíše, a pre výber materiálov je najzaujímavejšia.

Novela zavádza výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy (GWP). Zjednodušene: koľko skleníkových plynov budova spôsobí za celý svoj život. Od ťažby a výroby materiálov, cez dopravu a stavbu, prevádzku a údržbu, až po zbúranie a likvidáciu. Vyjadruje sa v kilogramoch ekvivalentu CO₂.

Energetický certifikát bude tento údaj obsahovať od 1. 1. 2028 pri nových budovách s celkovou podlahovou plochou nad 1 000 m² a od 1. 1. 2030 pri všetkých nových budovách. Rodinný dom teda spadá pod rok 2030.

Poctivo treba povedať: zákon zatiaľ ukladá hodnotu vypočítať a uviesť, nie splniť limit. Smernica s limitnými hodnotami pre nové budovy počíta do budúcnosti, slovenský zákon ich dnes nestanovuje. Metodiku výpočtu určí vyhláška ministerstva. V jej návrhu, ktorý ministerstvo predložilo parlamentu spolu so zákonom, sa GWP počíta podľa normy STN EN 15804 a pri chýbajúcich údajoch dovoľuje použiť nemeckú databázu stavebných výrobkov Ökobaudat. Dôležitý detail: dokument o výpočte má samostatne uvádzať aj ukladanie uhlíka v budove.

Čo hovoria o konopnom betóne výskumy zo sveta

Pri dome s veľmi nízkou spotrebou energie rastie podiel uhlíka „zabudovaného“ v materiáloch. Tu má HLC (konopný betón — zmes konopného pazderia a vápenného spojiva) zaujímavú pozíciu, pretože konope počas rastu viaže CO₂ zo vzduchu a vápno ho časť spätne pohlcuje pri tuhnutí (karbonatácii).

• Veľká Británia: štúdia Ip a Miller (2012) posúdila 1 m² steny z HLC hrubej 300 mm s drevenou nosnou konštrukciou počas 100 rokov. Stena podľa nej viaže 82,7 kg CO₂, výroba spôsobí približne 46,4 kg CO₂e a výsledná bilancia je −36 kg CO₂e na m² — stena teda viac uhlíka uloží, než jej výroba vypustí.
• Taliansko: Arrigoni a kol. (2017) prišli pri tvárniciach z HLC tiež k zápornej uhlíkovej stope. Zároveň ale zistili, že po 240 dňoch karbonatovali len vonkajšie vrstvy tvárnic — zo spojiva sa teda nedá automaticky počítať s plným spätným pohltením CO₂.
• Srbsko: Bošković a Radivojević (2023) ukázali, ako veľmi výsledok závisí od predpokladov. Tá istá stena vyšla v optimistickom scenári na −9,7 kg CO₂e, v pesimistickom na +10,2 kg CO₂e. Najviac rozhodovala doprava, odpad pri stavbe a to, čo sa s pazderím stane na konci životnosti.
• USA: Shanbhag a kol. (2024) uvádzajú, že zmes je uhlíkovo záporná, ak obsahuje aspoň 20 % konope hmotnostne, a že bez započítania karbonatácie vápna sa k zápornej bilancii nedostaneš.

Pre teba to znamená: doteraz sa skladba steny vyberala podľa U-hodnoty (koľko tepla prepustí) a ceny. Od roku 2030 pribudne v certifikáte tretie číslo. Prírodné materiály v ňom môžu vyjsť veľmi dobre — ale len pri poctivom výpočte s reálnou dopravou, reálnym spojivom a reálnym koncom životnosti. Pýtaj sa na čísla z výpočtu, nie na slogan „uhlíkovo negatívne“.

Starý dom: pasport obnovy namiesto „všetko naraz“

Pasport obnovy budovy je podľa novely digitálny dokument s plánom hĺbkovej obnovy po krokoch. Každý krok musí obsahovať použitú technológiu a materiály, odhad nákladov a času, porovnanie s minimálnymi požiadavkami a predpokladané zníženie emisií. Vyhotovuje ho oprávnená osoba spolu s vlastníkom na základe obhliadky na mieste a vydáva sa cez centrálnu evidenciu.

Zákon ho stanovuje ako dobrovoľný. Ak ho dáš vyhotoviť spolu s energetickým certifikátom, nahradí v certifikáte odporúčania na zlepšenie.

Prečo mi táto logika sedí, ukážem na vlastnom posudku. Na jar som posudzoval kamenný dom v Novej Bani: kamenná stena hrubá 450 mm, zvonka zateplenie konopným betónom.

Pri 180 mm HLC vyšla U-hodnota steny 0,288 W/(m²·K). Normová požadovaná hodnota je 0,22 — stena ju nesplní. Zároveň v nej nevznikne kondenzácia, vnútorný povrch má pri −15 °C vonku 17,56 °C (minimum je 13,13 °C) a ročná strata cez obvodové steny klesne z 5 348 kWh pri 120 mm na 3 328 kWh pri 180 mm.

Najcennejšie však boli veci, ktoré v U-hodnote nevidno. Pri tenšom variante klesal povrch v sokli pod rosný bod. Riešili sme vzlínanie vlhkosti do novej vrstvy a tepelný most pri rozvodnej skrini. Presne toto je zmysel pasportu obnovy: poradie krokov a detaily rozhodujú viac ako jedno číslo v tabuľke.

Novela pritom ponecháva princíp, ktorý pri starých domoch rozhoduje: po významnej obnove musí budova spĺňať minimálne požiadavky len vtedy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Pre účely podpory obnovy zároveň zavádza jasnú hranicu — ak obnova až na nulové emisie uskutočniteľná nie je, za hĺbkovú sa považuje obnova, ktorá zníži potrebu primárnej energie aspoň o 60 %.

Pre teba to znamená: pri starom dome si najprv nechaj spraviť plán s poradím krokov, až potom kupuj izoláciu. Nové okná pred fasádou alebo fasáda bez vyriešenej vlhkosti v sokli — to sú presne chyby, ktoré etapový plán odhalí na papieri, nie na stene.

Pozor na zámenu: A0 dnes a A0 po novele

Tu vznikne v praxi najviac nedorozumení. Označenie A0 existuje už dnes — a po novele bude znamenať niečo iné.

Dnes (vyhláška č. 364/2012 Z. z.): nová budova postavená po roku 2020 musí spĺňať triedu A0, teda úroveň budovy s takmer nulovou potrebou energie. Trieda A1 je ultranízkoenergetická úroveň, stupnica ide od A0 po G. Podtriedu A0+ dostane budova, ktorá energiu odvádza alebo uskladňuje.

Po novele sa stupnica mení na A0 až F. Budova s takmer nulovou potrebou energie — dnešná A0 — sa zatriedi do triedy A. Označenie A0 dostane až budova s nulovými emisiami, ktorej potreba primárnej energie je aspoň o 10 % nižšia než dolná hranica triedy A. A0+ bude budova, ktorá ročne vyrobí na mieste z obnoviteľných zdrojov viac energie, než celkovo potrebuje.

Konkrétne hranice tried, vzor certifikátu a obsah pasportu obnovy ustanoví vykonávacia vyhláška. Jej návrh je súčasťou parlamentnej tlače; na konečné znenie v Zbierke zákonov ešte treba počkať.

Solárne povinnosti podľa typu a veľkosti budovy som rozpísal v samostatnom článku Povinná fotovoltika na budovách: presné dátumy a prahy. Pre nové rodinné domy novela potvrdzuje termín 1. 1. 2030, vždy s podmienkou „ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné“.

Pre teba to znamená: nesleduj titulky, sleduj vyhlášku. Tam bude napísané, čím budeš splnenie preukazovať.

Tri otázky pre projektanta ešte pred stavebným zámerom

Toto sú otázky, ktoré ti dnes nič nestoja a o pár rokov ušetria prerábanie:

1. Navrhujeme dom na dnešnú triedu A0, alebo rovno na úroveň budovy s nulovými emisiami (nové A0)? A čím bude dom kúriť bez spaľovania fosílnych palív na pozemku?
2. Je strecha, krov a trasa káblov pripravená na solárne zariadenie, aj keď ho dnes nedáme? Od roku 2027 to zákon vyžaduje pri každej novej budove — nosnosť, orientácia a chránička do technickej miestnosti sa riešia v projekte, nie po kolaudácii.
3. Vieš mi aspoň orientačne porovnať uhlíkovú stopu dvoch skladieb steny? Ak projektant povie, že to nerieši, nie je to chyba — pri rodinnom dome to zákon bude vyžadovať až od roku 2030. V certifikáte to však raz bude.

Záver

Novela nie je revolúcia zo dňa na deň. Je to posun, ktorý sa dal čítať zo smernice od roku 2024 — a teraz má slovenské paragrafy a dátumy.

Pre rodinný dom sú podstatné dve veci: od roku 2030 štandard novostavby bez fosílneho spaľovania na mieste a v certifikáte číslo o uhlíkovej stope materiálov. Obe sa dajú vyriešiť v projekte lacno. Na hotovej stavbe už draho.

Rieši tvoj projektant uhlíkovú stopu materiálov, alebo si o nej dnes počul prvýkrát? Napíš do komentára.

Zdroje